2. kapitola

26. září 2009 v 16:31 | Fragoláá:) |  Hope and belief
Omlouvám se všem, že jsem se takovou dobu neozývala, měla jsem hodně napilno ...
Dneska přidávám 2. kapitolku povídky, kterou napsala Fragoláá:). Jinak jsem už začala pracovat na pokračování k povídce Bloody king, tak snad se v nejbližší době dočkáte jejímu pokračování ;).
Prozatím se loučím a slibuji, že o sobě budu dávat vědět častějc :D!!!

Dumbledore je vážne milý chlapík, čo tam po tom, že je gay! Zobral ma na nákupy do Šikmej uličky, kde som minula bank. Vlastne so mnou ani nemusel ísť, keďže by som si to zariadila aj sama, ale aspoň som mala spoločnosť a dozvedela som sa čo-to o čarodejníckom svete. Na moje potešenie som zistila, že sa nachádzam v "dobe Záškodníkov," ktorá mi osobne inklinovala viac ako doba samotného Harryho Pottera. Dumby ma vláčil snáď po všetkých dôležitých obchodoch - Madam Malkinová, kde som sa netrpezlivo mrvila na stolička, zatiaľ čo mi tá milá teta skracovala habit, apatieka, kde to fakt čudne páchlo, kníhkupectvo v ktorom som sa cítila ako v raji a nakoniec Ollivanderov obchod s prútikmi. Nemusím snáď ani hovoriť, že tu som sa tešila najviac a Dumby mi to potešenie nechal až na samý koniec. Pri vstupe som zacítila vôňu dreva, miešanú s nejakými čudnými kvetmi, ktoré boli vo váze na pulte. Vôňa bola omamná a ja som cítila, že toto miesto ma priam magicky priťahuje. Zo zadnej miestnosti k nám pristúpil pán Ollivander.

" Á, Dumbledor, nemusíš ani hovoriť, čo ťa sem privádza!" ihneď stočil pohľad na mňa.
Tí čarodejníci sú hrozní! Každý vie kto som, len ja o tom netuším.

" Slečna Ortona, pravda?" spýtal sa. Iba som nemo prikývla.
" Pravdaže, už som vás očakával." zhovievavo sa usmial. Zatiaľ mi meter odmeriaval tie najčudnejšie vzdialenosti častí môjho tela Počkať, načo mu bude dĺžka mojich nechtov?
" Meter, to by stačilo, hneď sa vrátim." a odišiel opäť do zadnej miestnosti. Čože on oslovil meter? Asi sa zbláznim. Dumby sa len potichučky zasmial. Asi toho chlapa zabijem! Zrejme som ho zastrašila, pretože na to sa neozval. Tak asi nie, ten smiech si mohol odpustiť! Ale na to som sa rozosmiala už i ja.
Ollivander sa vrátil s kopou škatúľ a podával mi prvý prútik.
" 27 palcov, ohybný, vinič a jadro s vlasom jednorožca." Tak toto sa mi ani na počutie veľmi nepozdávalo. Nič to, žiadne chvenie ani teplo som pri dotyku s prútikom nepocítila, vlastne som sa ho ledva dotkla, lebo mi ho Ollivander hneď vytrhol. Takýmto tempom som vyskúšala asi 20 prútikov, až mi z nich bolo zle, ale cítila som, že môj prútik je v poslednej krabici, ktorá bola na pulte.
" Môžem?" opýtala som sa s pohľadom upretým na škatuľu.
" Nech sa páči!" v očiach mu zaiskrilo, ale to som už dávalo dole veko zo škatule a obzrela si prútik ležiaci v nej. Jemne som schytila prútik do ruky a pocítila, že toto je on. Teplo, ktoré sa mi v tej chvíli rozlialo celým telom, bolo to najpríjemnejšie, čo som kedy cítila. Z konca prútika vyrástla nádherná žltá ruža. Nemusím dodávať, že je to môj obľúbený kvet. Ollivander ju zachytil a podal mi ju. Vďačne som sa usmiala.
" To je ten pravý prútik."

" 26 a ¼ palca, poddajný, jaseň a pero z fénixa," informoval ma Ollivander, " je to neobyčajný prútik, veľmi mocný, hoci si myslím, že ty ho dokážeš skrotiť!"

" Ďakujem, aj keď si myslím, že do mňa vkladáte príliš veľké nádeje."

" Uvidíme slečna!"
Dumbledor zaplatil a ja som pomaly vyšla z obchodu.

" Tak Nelly, mám pocit, že by si si rada zariadila ešte oblečenie z muklovských obchodov, no v tomto si poradíš aj sama, ja odchádzam naspäť do Rokfortu a ty sa vráť kozubom z Deravého kotlíka, keď budeš mať už nakupovania plné zuby." mrkol na mňa a odišiel aj so všetkými nakúpenými vecami. Samozrejme okrem prútika, ktorý som mala zastrčený vo vrecku nohavíc. A tak som sa sama vybrala preskúmať muklovské obchody v centre Londýna. Našla som jeden fakt super obchod s vecami presne pre mňa a nakúpila si plno vecí, okrem oblečenia aj nejakú tú kozmetiku - veď nemám ani len šampón! Našťastie mi Dumby nechal dostatok peňazí, takže som nebola nútená minúť všetko, ale niečo som si nechala do železnej zásoby. Ovenčená hrozným množstvom tašiek som sa dotrepala do Deravého kotlíka, kde som sa nezdržiavala, len som pozdravila Toma a šupla som sa do kozuba, kde som s výkrikom: "Rokfort!" zmizla v plameňoch.

Celá zmorená som sa dovrtela do Dumbyho kancelárie a ani som nečakala, kým niečo povie, iba som si sadla do jedného z kresiel. Lepšie povedané skôr som si tam ľahla. Dumby len prekvapene zdvihol obočie a zdvihol aj to druhé, keď sa pozrel na tú hromadu vecí, s ktorými som sa dovalila.
" Vidím, že si sa nešetrila." Zamyslene povedal.
" Téééda, to mám nakúpené veci na dostatočne dlhú dobu a ku tomu všetkému som aj niečo ušetrila!" veselo som sa zazubila a ukázala mu poloprázdnu peňaženku.
" Tak, ako to bude teraz? Kde budem bývať? Zaradíte ma do fakulty?" nedočkavo som sa pýtala.
" Vieš Nelly, v prvom rade, práve sa skončil školský rok a zajtrajším ránom odchádzajú študenti na dvojmesačné prázdniny." Ale veď polovica prázdnin už prešla ako to je možné?
" No a ďalej, ty zatiaľ nevieš čarovať." pokrčil plecami.
" A tým chcete povedať, že tu budem trčať celé prázdniny a učiť sa?" zhrozene som na neho pozrela. To snáď nemyslí vážne!
" Je to jediná možnosť, ak teda nechceš začínať školský rok ako prváčka."
Ale to je vydieranie!
" To bol vtip, jasné, že sa budem učiť!" nevinne som na neho pozrela.
" Tak to som rád." Aj ja Dumby.
" Mimochodom budem ťa učiť ja, pretože nie všetci profesori tu cez prázdniny ostávajú."
Huráá, zajasala som. To bude srandy. Neviem sa dočkať. Cítite tú iróniu v mojom hlase?
" Oukej, a kde teda budem bývať?"
" Myslím, že by bolo vhodné nechať ťa zatiaľ v núdzovej miestnosti, verím, že o nej vieš."
" Jasné, tam ma môžete aj učiť, prispôsobí sa podľa toho, čo budeme potrebovať." Ale mi to páli, však?
Dumby prikývol a usmial sa. Zívla som a vykukla von z okna, pááni to je už tma? Koľko je hodín? Vtedy hodiny odbili 11 hodín večer. To je čas ľahnúť do postele a začať počítať ovečky.
" Ak teda nemáš ďalšie otázky, môžeš odísť."
" Nie, nič ma nenapadá, tak sa teda vidíme zajtra pán profesor. Dobrú noc!" Zobrala som tašky a zamierila si to na 7. poschodie.
" Dobrú noc, Nell!" počula som ešte.
A tak si blúdim chodbami a štverám sa po schodoch, až som teda našla slávny obraz Barnabáša Bláznivého učiaceho tancovať balet trollov. Zasmiala som sa nad tým nezmyslov a trikrát prešla okolo steny mysliac na pohodlnú posteľ, kúpeľňu a jedlo. Otvorila som dvere, ktoré sa tam zjavili a vkročila do tej najúžasnejšej izby, akú som kedy videla. Obrovská posteľ s baldachýnom ma nekonečne lákala. No najprv som si dopriala poriadne horúci kúpeľ, v luxusnej kúpeľni, vykonala som povinnú večernú hygienu a skočila na posteľ. Na moju posteľ. Ešte stále nemôžem uveriť kde som. Vážne je to ako sen, ale predsa aj Dumbledor povedal: " Teraz prežiješ svoj sen!". Zrejme to tak má byť. Na jedlo som už ani nepomyslela. Upadla som do spánku.
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sayori-san/lyn Sayori-san/lyn | Web | 28. září 2009 v 15:41 | Reagovat

jejejejejjejej   to  bolo  suproveee......    
krasnucke!!!!! :-)  :-)

2 hwesa hwesa | Web | 28. září 2009 v 19:49 | Reagovat

vážne to vyzerá skvele... s Nelly si zrejme užijeme ešte kopec srandy... úprimne ju ľutujem, že nebude mať prázdniny ale bude sa musieť učiť ale čo človek neurobí pre svoj osud :D

3 miki miki | 30. září 2009 v 21:44 | Reagovat

pekne a uz se tesim na pokracovani Bloody king :-)

4 nat nat | Web | 2. října 2009 v 19:44 | Reagovat

moc krasna kapca!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama